Z histórie obce a  školy
Nižná Slaná

„Obec leží na peknom vábivom mieste pri vyústení kobeliarskej doliny do doliny slanskej a pri ceste spájajúcej dolinu slanskú s dolinou štítnickou. Pomenovanie obce sa odvodzuje od nemeckého Salz-Dorf, keď údajne prastarí obyvatelia boli nemeckí baníci. Na pôde terajšej už pradávno vznikla kupecká osada, snáď ešte v dobách, keď soľ bola jedným z najdôležitejších obchodných článkov. Z Nižnej aj Vyšnej Slanej je možný prechod zo slanskej doliny do doliny štítnickej a pravdepodobne v týchto miestach (osadách) sa uskladňovala soľ dovážaná kupcami stratenskou dolinou z východu z Karpát. Podľa toho, že tu boli sklady soli, dostali pomenovanie aj obce a podľa nich aj rieka Slaná.“

(P. Klobušník, citát zo školskej kroniky, r. 1948)

Obec Nižná Slaná vznikla v polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z obdobia okolo  r. 1360 a to v spise, ktorý je uložený v Štátnom archíve v Budapešti. V tomto spise sú uvedené mená prvých obyvateľov Nižnej Slanej. Obec patrila medzi banské gemerské osady. Bola vlastníctvom štítnických Bebekovcov.
V roku 1417 Kráľ Žigmund udeľuje obci titul „Slobodné banské mesto“. Jiskrovci postavili v chotári obce pevnosť Muránčok, ktorá bola zbúraná pri dobytí v roku 1459. V tom istom roku Kráľ Matiáš I. Nižnej Slanej titul slobodného mesta odníma.
V roku 1570 v Nižnej Slanej existujú už dve slovenské pece na spracovanie rudy. Majiteľom jednej je S. Karolus a majiteľom druhej je O.Szabó.

„V dobe nemeckej kolonizácie Bélu IV. podzemné rudné bohatstvo okolia privábilo sem nemeckých baníkov a z obce roľníckej, dávno predtým majúcej význam obchodný, rastie veľká obec banícka, ktorá opäť dostáva výsady banského mesta – strieborná pečať z r. 1618 „Sigillum oppidum montani Also-Sajó, 1618“.

(P. Klobušník, citát zo školskej kroniky, r. 1948)

V roku 1669 dostáva gróf Nikolaj Andrássy výlučné právo na dolovanie kovov v župe Gemersko-Malohomtskej od Kráľa Leopolda I. a od tejto doby je Nižná Slaná spojená s feudálnou rodinou Andrássyovcov. Gróf Andrássy pomocou svojich poddaných prevádzal tu najmä ťažbu železnej rudy a ortuti.
Obyvateľstvo obce sa zaoberalo predovšetkým baníctvom, poľnohospodárstvom a chovom oviec. Venovali sa aj domácim remeslám, najmä výrobe kožúškov a paličkovanej čipky. Zachovali sa tu aj varianty ľudového odevu z Rejdovej.
Ruda, ktorá bola vyťažená v lokalite Nižnej Slanej sa spracovávala na rôznych miestach –dovážali ju do Miškolca, Viedne a aj do prístavu Rjeka v Juhoslávii.
Na základe dokumentov z roku 1779 sa aj v Nižnej Slanej spracováva ruda. Stále sa tu nachádzajú dve slovenské pece, jeden skujnovací hámor a jeden valcovací hámor. Gróf Karol Andrássy postavil ďalšiu vysokú pec v neďalekej obci Vlachovo, jej konštrukcia stojí dodnes.
Historickým medzníkom bol rok 1900, kedy Andrássyovci predávajú celý svoj majetok mohutnej Rimauránsko-Salgótariánskej spoločnosti, ktorá sídli v Ózde.
V druhej polovici 19. storočia vzniká popri obci aj banská osada, kde sa postavili ďalšie pražiace pece.
S rozvojom techniky napreduje aj rozvoj ťažby železnej rudy. Postupne sa zavádzajú elektrické vŕtačky, osvetlenie baní ja dokonalejšie pomocou wolframových karbidových lámp.
Po vzniku Československej republiky sa započalo s razením štôlne Mano II. Závod a obyvateľov však tiež zastihla svetová hospodárska kríza, keď bola ťažba úplne zastavená a došlo k prepúšťaniu robotníkov.
V období II. svetovej vojny, najmä v období Slovenského národného povstania bola obec vystavená krutým bojom. Dochádza k nim na Pališove, kde sa v súčasnosti nachádza pamätník.
Život obyvateľov obce je až do dnešných dní úzko spojený z baníctvom. Väčšina obyvateľov obce Nižná Slaná pracuje v závode Siderit Želba Nižná Slaná, kde sa neustále ťaží a spracováva železná ruda. Banícka tradícia sa odráža i v našej škole, kde je inštalovaná trvalá výstavka s touto tematikou a prenáša sa i na našich žiakov, pretože mnohí rodičia sú práve zamestnancami už spomínaného podniku. Preto každoročne v septembri naša škola pozdravuje „Deň baníkov“ kultúrnym programom.


V obci Nižná Slaná a v jej okolí sa narodili a pôsobili tu významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života.

¤ V roku 1876 sa v obci Nižná Slaná narodil Karol Schablík, maliar, profesor ev. gymnázia v Rožňave.

¤ Rodáčkou obce Nižná Slaná je aj Marína Maliaková, osvetová pracovníčka a publicistka. V rokoch 1868-1871 navštevovala tunajšiu ľudovú školu.

¤ Známou osobnosťou, ktorá pôsobila v obci Nižná Slaná, aj Samuel Ormis, pedagóg a osvetový pracovník, ktorý v obci pôsobil v rokoch 1855-1863 ako ev. farár.

¤ V roku 1881 sa v neďalekej obci Gočovo narodil Juraj Hronec, matematik, profesor UK v Bratislave, predseda Matice Slovenskej, Slovenského múzea, člen Slovenskej akadémie vied. V obci Gočovo je inštalovaná jeho pamätná izba.

¤ V susednej obci Kobelierovo sa 13.5.1795 narodil Pavel Jozef Šafárik, významný básnik, literárny historik, historik, jazykovedec, etnograf, popredný predstaviteľ našej i európskej slavistiky. V jeho rodnej obci je inštalovaná pamätná izba.

História školy v Nižnej Slanej je úzko spojená s históriou obce. Prvé zmienky o existencii školy na území obce pochádzajú zo 17. storočia. Žiaľ v 19. storočí obec, a aj budova vtedajšej školy dvakrát po sebe vyhorela a nezachovali sa nám žiadne dokumenty z tohto obdobia.
Život školy sa naplno rozvinul až v 20. storočí. Škola sa s rastúcim počtom žiakov postupne rozširovala. V období Československa v obci postavili dvojtriednu školu aj s učiteľským bytom.
Po skončení II. svetovej vojny sa škola v obci stala plneorganizovanou. Obec sa stala strediskovou obcou a preto aj škola zaznamenáva prudký vývoj. Stala sa spádovou školou pre niekoľko okolitých obcí. Dodnes ju navštevujú žiaci z Kobeliarova, Henckoviec, Gočova, Vlachova, Nižnej Slanej – závod a Nižnej Slanej. V uvedených obciach sa pôvodne nachádzali malotriedne základné školy, ktoré sa však postupne rušili a výchova a vzdelávanie detí sa sústredila do ZŠ v Nižnej Slanej.
V roku 1950 už priestory školy nestačili. Došlo k potrebe rozšírenia školy, nakoľko podmienky na výučbu boli nevyhovujúce. Bolo tu málo učební a aj tie boli roztrúsené v troch budovách v rôznych častiach obce. V roku 1954 sa teda pristúpilo k vybudovaniu novej školskej budovy, ktorá stojí na mieste bývalého kaštieľa a bola dokončená v roku 1958. Vyučovanie v novej budove školy sa začalo v šk. roku 1958/59. V tejto budove sa vyučuje dodnes.